2013/12/27

c r a z y t o w n


Vúhú. Ahojky! Keďže sa plne venujem obžerstvu, hnitiu v posteli pri hrách a frajerovi, prípadne opijášom z vianočných lakociniek typu medovinka, nie je veľa toho, čo s vami zdieľať... sigh. Tak aspoň z minulého týždňa. Keď mi ešte mrzla riťka v Trnavienke (ktorá mi vlastne vôbec nechýba, ehehe). A ešte som nemala bobo pod noštekom, aka medúzku. 

Inak mám za sebou dve úspešné skúšky a polovicu tretej. Dosť nasrávací efekt má, keď z dvojčasťového testu jednu časť dáte a z druhej chýba jeden bod. WHY ME?!
Týmto pozdravujem všetkých, ktorí majú skúškové. Som s vami! I feel ya.


shirt second hand/sweater H&M/leggings ebay.com/socks topshop/vans

___________________________________________________________________
Zaznie tá pieseň. Tá. Čistá nostalgia, ako stará babička. Až sa zachvejem. Alebo sa mi chveje srdce?
Presne to cítim. Farby tých zážitkov sa mi rozprestrú pred očami, až som nimi oslepená.

Sme tu my, sú tu oni. Ale už sme ďalej. To drevo, čo hladím - ono vypovedá tie zážitky minulé. Pamätá všetko, čo sme si zmysleli a učinili. Si tu ty a ja, ale nie sme tí minulí, ktorými sme boli. Len pár tónov a ja sa prenášam, vidím, cítim znova. Nepísala som vtedy veľa. Mlčala som o tom, ako krásne bolo. Ako rozpačito a sladko. A teraz hľadím na tie fotky, malé pamiatky a nikto už nevie presne, čo a ako. Iba ja. V pokožke mám vpísané vône a pravdy. A teraz sú holé a čisté tu.

Malý prevrat, možno druhá puberta, ktorá sa uhniezdila v mojich myšlienkach a citoch a pohnútkach. Nespočetné bláznovstvá. Ako som o piatej ráno prichádzala domov, padajúc do postele s úsmevom. Iná ja, iný ty aj iní oni. Všetko tak čerstvé a výživné. Presne tieto neskoré príchody, alkoholické estrády, súloženie na verejnosti. Taká moja skúška dospelosti. Asi to bolo na overenie, či som už ženou, zrelou. Prešla som? Neviem. Ty si bol ešte tak cudzí, nový, neprebádaný a ja taká rozšafná. Všetci sme šaleli a divočili, nespútane. A mne bolo najkrajšie, prisahám na všetky dôležité životné statky, že bolo. Kam sme sa to, za tú chvíľu, premiestnili? Snáď až do inej reality.

Tá čistota, vlhkosť a radosť vo vzduchu, jasali sme! A naoko všetko vyzerá rovnaké, ale sme tak veľmi, veľmi ďaleko. Až to vyzerá ako naivný, skvelý sen, z ktorého sa prebudím niekde mimo. Tu.

Opojné. Nenásytné myšlienky a hlúposti viseli vo vzduchu. A my sme ich brali ako každodennú legálnu drogu. Dlhé debaty, bozky, tak primitívne dôvody na smiech, číre šialenstvo mladých duší. Nekonečné noci ktoré splývali s ťažkými, ale požehnanými ránami. Som smädná, chcem zase piť tú rozkoš, poháre slobody. Zelené májové vône, smerujúce k júnovým príbehom, ktoré sa trblietajú na slnku a umierajú v letných horúčavách a jesennej ponurosti.

Asi mi začnú tiecť slzy. Za tými lačnými dotykmi. Prostota a jednoduchosť uprostred spriaznených ľudí, kolektív, sila jednoty. Neposlušnosť. Štetka. Sviňa. Usmiata a s pevným krokom smerujúca vpred. Ja.

Dotýkali sme sa a dotýkal sa každý. Veľa, veľa sa smiali. Stretávali v úctivom opare teplých večerov. Jašili sa a tešili zo života. Bozky boli hodvábne, pohľady ťažké až hladili ako hodváb. Číre priateľstvá. Láska čo kvitla, až to mrazilo, šteklilo.

Ľutujem každej minúty, ktorú som nezapísala a nezaznamenala. Odkedy som prvýkrát padla do tvojho náručia a nechcela odísť aj chcela zároveň. Pre slobodu a zážitky. Vstať z cudzej postele, miesto parfému tvoje dlane na mojej koži. Dych hladil na krku, úsmev nasvedčoval príchod bezchybných dní. Nič, žiadne bohatstvo, žiadne hmotné veci... nenahradia to, čo bolo vo vzduchu. Pocity vo vnútri hrudníka, ktoré zaplavovali organizmus, bezstarostné krásno. Chute, strasti, hriechy. Ďakujem za ne. Ďakujem za to všetko a zároveň prosím: niekto, vráť to späť. Nech moje telo opäť nasiakne tou, ktorou som bola. Nech všetci nasiakneme, utopíme sa v tom, čím sme vtedy žili. A akokoľvek som šťastná, nikdy nezabudnem, nevymažem zo svojej mysle, neopustím. Nevzdám sa tých pocitov. Lebo tam patrím, ostávam tam uzamknutá. A to je to miesto, kam sa teraz vraciam, keď nadobudnem pocit, že strácam tú rozkošne bláznivú ja. Tam zakotvím a v eufórii strácam tú úzkosť, čo teraz obkolesila moje srdce a sny.

Všetko rovnaké, my iní. Ešte nie veľmi, ale budeme. A práve to mi teraz najviac vháňa slzy do očí... Láme napoly, podráža kolená. Otáčam hlavu späť, ešte dúfam. A dúfať budem (zbytočne).

7 comments:

  1. Aj ja mám to mŕtve fuj skúškové, takže aj my sme s tebou ! :3
    Mimochodom, som ti ešte nepochválila medúzku, pristane ti :)

    ReplyDelete
  2. Já si nemůžu pomoct, ale ty jsi tak krásná!
    Kdybych byla lesba, tak se rovnou stěhuju na Slovensko! :D

    ReplyDelete
  3. ten tvoj blog uplne upadá , máš tu iba fotky samej seba stále ktoresu úplne o ničom , hodne tak facebooku aj to hádam preháňam

    ReplyDelete
  4. Ja milujem keď sa tak citlivo rozpíšeš. :) Nachádzam sa v tom.

    ReplyDelete
  5. Ten text je úplně úchvatný! :) Jsi skvělá a ty vlasy jsou dokonalé :)

    ReplyDelete
  6. Nó, to tak býva, že keď je človeku najkrajšie, tak si to nezaznamená...a potom sú niektoré pocity príliš hmlisté.

    ReplyDelete
  7. Ňah, si proste super :3 Vlasy máš krásne a ten text je krásny :) A aké hry hraješ? Hľadám inšpiráciu :D

    ReplyDelete

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...