Ja. Marec.
A nebojte, chystám lepší post. Haha.
ostatné tradične v po otvorení.
Ležala som tam. Po nos vo vode. Neschopná citu. A trápilo
ma tak veľa vecí. Ale nič, žiadne slzy, žiadne smútky, pár hĺbavých myšlienok -
a dosť. Nevytlačila som zo seba ani kvapku, ani náznak.
Nikto už nevedel vo mne niečo vzbudiť, nikto, nijak. Minimálne. Ostala som prázdna. Chladný kameň, slepé oči. Nič, len také
duté ja. A potrebovala som sa v živote pohnúť ďalej, ale miesto toho
som sa zarážala všade kde sa dalo, zúfalo dúfajúca, že niekde tam nájdem to, čo
hľadám. Nenapredovala som, ale flákala sa po matných záchytných bodoch mojej životnej
trasy.
A ja som len chcela byť obľúbená, ľúbená a dosť dobrá.
Ale nikto ma nebral dosť vážne, nikto ma nemal rád takým spôsobom, po akom som
túžila. Nikdy som nikomu nebola tým, čím som chcela. Márne snahy.
~
Až niekde niečo vo mne prasklo, alebo sa zastavilo? Ťažko
povedať.
Dlho som uvažovala, či je chyba vo mne, alebo v druhých.
A potom som to pochopila. Je to úplne inak. Nepatrím nikomu, nepatrím
nikam. Je to môj údel a je len na mne, či ho budem ochotne niesť na
svojich pleciach. Som sama za seba a akokoľvek ľudí ľúbim, nikdy im
nemôžem dať celé svoje bytie, lebo je to risk.
~
Stretať ľudí, žiť s nimi, doviesť ich k tomu najlepšiemu
čo v sebe skrývajú a potom ich zničiť. Zruinovať ľudí, v tom som
bola vždy dobrá a paradoxom je, že som to nikdy nerobila zámerne. Nikdy mi
to neprinášalo radosť. A preto sa trochu bojím sama seba. Nechcem už
ubližovať, ale nezbavím sa toho kým budem žiť.
~
Na veciach som neznášala pominuteľnosť. Obdivovala som
večnosť a večné a to, čo také nebolo, som si do tej podoby
zidealizovala. Všetko, čo mi nevyhovovalo, som začala brať z inej stránky –
z tej, ktorú to ani nemalo. A teraz, keď skladám tie okuliare s idealizačným
filtrom, všetko odhaľuje svoju pravú podstatu.
Dohnalo ma to sem. A ja už neverím sama sebe.
~
A ja vlastne neviem, či si tie moje drísty niekto vôbec číta ale...načo aj.
A ja vlastne neviem, či si tie moje drísty niekto vôbec číta ale...načo aj.
Krásná jsi! S těma ouškama, kytičkama a řetízkem ve vlasech :)
ReplyDeleteštvrtá napenená foto! ♥
ReplyDeleteveľmi sa mi páči štýl akým píšeš ... máš také "fejtonové" myšlienkove prechody :) to je veta :D
ReplyDeleteČeri si neskutočne krásna. Už dlhú dobu ťa sledujem a tú istú dobu si môj vzor. Je neskutočné, ako sa nebojíš experimentovať a ideš si svojou cestou, aj keď sa iní na teba niekedy pozerajú s hrozôu ( to bude tým, že žijeme na Slovensku kde je všetko o 20 rokov pozadu, hah).Milujem tie tvoje fialkové vlasy a okuliare sa ti mimochodom strašne hodia. :)
ReplyDeleteMyslím si, že chyba je v tobě. Přijde mi, že se přestáváš mít ráda a díky tomu máš pocit, že to tak mají i ostatní, že nikam nepatříš. Ale každý člověk někam patří. A možná nemůžeme patřit někomu, ale můžeme se milovat tak moc, že máme takový pocit, že si jsme vlastní. Jsme si podobné.
ReplyDeleteVěčnost je taky něco, co mě přitahuje. Na jednu stranu mám ráda nové věci a na tu druhou se mi líbí třeba pojem věčná láska, ten asi nejvíc. A myslím si, že to jde, jen lidé mají vždy výmluvy a neochotu a jen pár má vytrvalost a touhu něco změnit, uznat chybu, dělat s ní něco.
Ta fotka ve vaně a s těmi podvazky se mi líbí asi nejvíc.
víš, normálně nemám čas ani touhu to číst, ale tentokrát mě to upoutalo. Mívám podobné pocity, Cher. Takové, které bych nikdy nikomu neřekla. Ne to proto, že bych nechtěla. Člověk se musí čas od času cítit ztraceně, strašně, hrozně, smutně a všelijak jen ne dobře. Jen proto, aby potom mohl být o to dýl šťastnější. A nebo aspoň stabilnější. Ne tolik labilní. Doufám, že tvoje smutné období taky brzo pomine. :)
ReplyDeletekrásný text!
ReplyDeletenenech se snést ke dnu trapnými komentáři anonymů,pro mě jsi jednoduše úžasná:) nejsi jen krásná,stylová,miluju na tobě to že se nebojíš experimentovat,nebojíš se divných pohledů,a ještě k tomu umíš sepsat pocity do pár okouzlujících vět,což já bych nikdy nedokázala:) You are fuckin' amazing,Cher :3
ReplyDeleteakože tá piata fotka v tom korzete alebo čo to máš na sebe ,, úplne dokonalosť !! a ten text! ♥
ReplyDeleteCherry si najdokonalejšia osoba na sveteeee<3
ReplyDeletejsi úžasná) a krásně píšeš i když je to smutné)
ReplyDeleteted tenhle clanek nechapu.. ty uz nejsi s pritelem ci jak ? oO
ReplyDeletesoom:)
DeleteStanislava tá fotka v tých podväzkoch ako...och! Ešte že sedím a uplne slintám mňam
ReplyDeleteTie drísty si vždy rada prečítam.
ReplyDeleteZajímavý fotky :)
ReplyDeleteúžasný text! a krásne fotky, si čím ďalej krajšia :)
ReplyDeletea teším sa na ten lepší post!
s tmavymi perami, s tymi okuliarmi a s podväzkami a korzetikom alebo co to je ... riadna jeba, aj ked som holka dala by som si povedat ;)
ReplyDeleteGreat Blog!
ReplyDeleteWould you like to follow each other on GFC?
Vivianista.com
Nechceš písať knihy? :D
ReplyDelete